štvrtok 8. marca 2012

CHCEM....

Niekedy nemám chuť byť tu a robiť to čo mám....
Niekedy nemám chuť byť mama a počúvať reči mojich potomkov.
Niekedy nemám chuť byť dobrá  a usmievať sa na každého.
Nemám chuť byť tu a teraz ...
Nechce sa mi pracovať a by rozumnou.
Nechce sa mi rozmýšľať čo na večeru..
Nechce sa mi vôbec nič, čo sa má ..

Chce sa mi odísť a tresnúť dvermi
Povedať každému presne čo si myslím
Urobiť mlynské koleso na námestí
Vypiť zo dva fernetíky
Utekať po diaľnici oproti vetru

Chcem si sadnúť na vlak a ísť niekam
Chcem počúvať ticho v konároch stromov
Chcem zoskočiť z lietadla padákom
A cítiť ako sa celé moje vnútro chce dostať von...

Chcem ležať v tráve a pozerať obrazce vyskladané z oblakov
Chcem padnúť do blata a poriadne sa v ňom vyváľať
Chcem si sadnúť na krídla motýľov a byť taká malinká
Chcem robiť to čo práve CHCEM....





utorok 6. marca 2012

Komu je dobre, alebo príbeh manželstva, na dnešné časy fakt dlhého :-)

Píše sa rok 93 minulého storočia a tisícročia. Po troch rokoch randenia sa svadbíme. Ja mám 20 on 21. Pýtajú sa nás, či sa „musíme“ brať. Nie, my sa CHCEME :-)
Rovnaké priority, rovnaké životné názory, spoločné sny ....
Bývanie? Veď dajako vyriešime, sme mladí, zdraví a máme pred sebou život. 
„Okupujeme“ izbičku po prababičke u starých, ešte žijúcich rodičov môjho novopečeného mangela. 
Plánujeme si našetriť na bytík v meste, ešte sa dalo ale bum! Prišlo obrovské zdražovanie. Ani 50 rokov šetrenia aby nám nepomohlo :-)
Požičky? Pri našich príjmoch a vtedajších možnostiach bankových úverov nás posielajú do teplých krajín. 
Zostávame v spoločnom bývaní s treťou generáciou. Uf, rozdielnosť názorov dá poriadne zabrať:-) Ale zvykám si. 
MY sa nevzdávame, kupujeme svoju prvú fóliu, prvý kotol na jej vykurovanie, veď je tu obrovská záhrada, využijeme. 
Makáme od februára do augusta, ale oplatí sa. To však na NAŠE vysnívané bývanie nestačí. 
Medzitým snívame o dieťaťi, aj sa do toho pustíme :-) Po dvoch rokoch manželstva máme syna, dobručkého, takže popri kojení stíham aj záhradu a fólie :-) aj keď ostatní okolo si ťukajú po čele. Z vymakaných peniažkov nakoniec začíname SPOLU „opravovať“ spoločný domček, aby sme „normálne“ bývali. 
Doprajeme si aj dovolenku, každý rok aspoň na týždeň, keď už toľko makáme. Počúvame, komu je dobre, chodia si na dovolenku každý rok. Ja sa len pousmejem, vyskúšajte prácu v 50 stupňoch :-) ...
Každučký rok čo – to, SPOLOČNÝMI silami, urobíme na domčeku, tešíme sa ako svine malej kúpelničke s vécé po rokoch ohrievania vody a používania kadibudky :-)
Pomalinky pribudne kúsoček k domu, kde „ubytujeme“ starkých v úplnom komforte čo k životu potrebujú, my máme väčší životný priestor. 
To čo celý rok našetríme drením v záhrade, na jeseň odmakáme na dome :-) 
Po materskej našťastie idem pracovať, pomaly sa prestáva oplatiť záhradkárčenie po boome supermarketov. Mangel prichádza o prácu a my čakáme druhé dieťa. Robí všetko, čo sa dá, aj s väčším synom. Môj drahý bol tzv“hodinový“ mangel už v tých časoch, teda keď viete čo je to, podotýkam, nie erotické služby :-) Ale prežijeme, hoc po narodení druhého syna žijeme určitý čas len na sociálnom...
Mangel si konečne nájde prácu, postupne za pár rôčkov sa vypracuje aj „vyššie“. Znova kde-čo na domčeku prerábame :-) aj pri deťoch a s nimi :-), skromne, svojpomocne, 99 percent handmade :-) Nemáme luxus, ale máme všetko, čo k životu treba. 
Príde otrasný zlom v našom živote, dva roky pohrebov a smútku, postupne nám zomrú rodičia a starí rodičia .... ďalšie dva roky sa dávame „dokopy“.
Všetko, čo sme si vybudovali za tie roky nevie potlačiť ten smútok po odchode našich najdrahších...
Dedíme, aj peniažky, alebo len niečo na papieri ... :-)
Bohužial aj naše mangelstvo je otrasené týmito udalosťami a takmer sa rozvádzame ....
Ale nakoniec zvíťazí LÁSKA a všetko  SPOLOČNÉ, čo máme za sebou ...

Dnes sa píše roku pána 2012, máme prerobený domček, aj keď žijeme s babkou, zo zdedených peniažkov malú záhradku s chatkou neďaleko a dve krásne deti.

A znova počúvam, komu je dobre .... :-)

Ja sa len nad tým pousmejem a poznamenám : Nesúď, kým neprejdeš zopár metrov v topánkach druhého .... :-)
A snívam, čo ďalej podniknúť vo svojom živote :-)

Tak čo, komu je dobre? :-) A či by som robila niečo urobila inak?
Nie! Všetko malo svoj význam, naučila som sa všetkému možnému počas týchto 18 krásnych aj niekedy ťažkých rokov, nič by som nemenila ....

streda 29. februára 2012

Vyskúšam ....

Putujúc po nete pozerám farebné kombinácie šperkov a neviem prečo nejaksik mi chýba žltá a ružovej je moc moc moc ... :-)
A čo tak vyskúšať kombináciu týchto dvoch farieb?
Aspoň "pokusne" na jednej brošničke ...
Šup do dielničky, strihanie, šitie a vecička je na svete ...

Myslím, že je to celkom fajn farebná harmónia :-)
Krásny farebný dník!

utorok 28. februára 2012

Tvorba je Ópium ...

Keďže to je prvý článoček na mojom blogu, patrilo by sa začať od začiatku:-)
Ako som sa k tvorbe dostala a čo vlastne robím?
Po ťažkom životnom období, keď ma navždy opustili rodičia, zostala v mojej duši obrovská prázdnota.
Vždy som bola človiečik neposedný, ktorý stále niečo vymýšľal ..
A tak som musela zo sebou niečo robiť. Môj smútok som zo seba najprv vypísala  - Moje písanie
 Nestačilo mi to, niečo som stále hľadala a vtedy som objavila v obrovskom svete netu handmade, vytiahla svoju kreativitu zo spodného šuplíčka v mojej duši, oživila a začala som vymýšľať...
Vyskúšala som všeličo, maľovanie na sklo,na plátno,  šitie, pletenie, vyšívanie ....... robila som všeličo, ale nič ma z toho moc nechytilo:-)
Až kým som neobjavila filc a ten mi učaroval.
Práca s ním ma "zobrala"...........
Našla som si svet, do ktorého utekám, v ktorom žijem, ručné práce a tvorba sa stali súčasťou môjho života a môžem kľudne vyhlásiť, že je to určitý spôsob života. Už bez neho neviem žiť ...
Vyrábam z filcu jedinečné a pre mnohých nezvyčajné veci - ŠPERKY.  Určite však pri nich nezostanem, už mám v hlave nápady :-)
Spájam ich korálkami, textilom, kombinujem techniky, vymýšľam, môj mozog pracuje ako stroj
Inak v "civile" som mama dvoch chalanov a manželka. Moja rodinka si už na tento môj životný štýl horko-ťažko zvykla :-)))
Tvorba je pre mňa droga, bez ktorej neviem žiť ....
Aj keď ma mnohí nechápu, mnohokrát som si dala počuť, že sa musím strašne nudiť, aj tak si idem svojou cestou .... :-)
To nie je o nude, o peniazoch .... je to o mojej duši, ktorá to k svojmu "dýchaniu" potrebuje

A teraz stop rečiam, je na čase ukázať niečo z mojej tvorby...
Všetky moje výrobky sa dajú zakúpiť v mojom obchodíku - Môj obchodík